egon.csoky

 Keď čítam tohto autora, vždy sa cítim taký...maličký. Maličký preto, lebo nechcem povedať hlúpy, naivný, či nudný...alebo ešte aj...ný. (vyberte si)

Mnoho vzrušujúcich príbehov a špecifický ignorantský štýl hovoria o živote autora veľa. V každom príbehu odkrýva nielen časť svojho reálneho života ale i svoje kontroverzné názory (avšak ako pre koho, mne sa už kontroverzné nezdajú :)

Samozrejme reč je o Egonovi Bondym. Jeho historky sú vždy skvelé, zčasti pravdivé, zčasti domyslené. To je jasné, s tým rátame...

"Prvních deset let" je kniha, ktorá je však prekvapivo o inom. Autobiografický titul, v ktorom sa Egon venuje svojím prvým desiatim rokom tvorivosti - vstupom do umenia a filozofie. Krása tejto knihy spočíva v tom, že tí, čo už čosi od Egona prečítali, spoznávajú jednotlivé príbehy a postavy v ňom samom. Egon Bondy tak čitateľovi daroval "ďalší rozmer"...

 A čo závidím?

Závidím Egonove osobné zážitky, umelecké prostredie starej Prahy, surrealistických priateľov (aj keď moji sa k nim tiež niekedy približujú:) a nakoniec historickú dobu, v ktorej si to všetko "užil"...Pri čítaní  "Prvních deset let" si človek uvedomí, aký nudný i  nezmyselný život (opäť:) žije a tak mu ani nič iné neostáva: len závidieť: zážitky a odvahu, ktorú na ne treba...

Naviac nemám čas, utekám si opäť doliať do pohára Bondyho :))

Viac v knihe: Bondy, E.: Prvních deset let. Maťa 2002, Praha