Žiť v postmoderne moderného sveta je dnes zaostalé. Aj ja v takom žijem. Je to krajina, kde je všetko naruby. Preplnené mraveniská, hnusné umelé žrádlo, ktoré sa ani náhodou nepodobá na to, čo by to malo byť, len prášky a samozrejme dochucovadlá, aby to chutilo vždy inak, voda z čudných potokov, od ktorej sa kazia zuby...Kopa čudných mravcov, z ktorých každý robí nejakú inú, tajomnú a samozrejme nezmyselnú vec. Zvláštne je, že hoci v mravenisku je kopa mravcov a mravenisko je tak malé, že sa každý o každého obtiera riťou, aj tak nikto s nikým priamo nehovorí. Hoci sú všetci na kope veľkej asi ako hovno, aj tak na seba len pokrikujú a pokukujú cez také čudné malé krabičky. Je to tak asi lepšie, lebo inak by mravce za túto komunikáciu neplatili každý mesiac, či ako sa to u týchto zvieratiek volá, celý majland.
Iank je to skoro ako u vás. Aj tu sa mravčeky každý večer modlia, tak ako všade. Hoci sú trochu mechom udreté, predsa sú to len mravce ako sa patrí. Každý večer si obzerajú bohov zas v nejakej krabičke. Bohov však nielen vidia, ale aj počujú. Čo im však hovoria neviem, ale asi to bude dôležité, lebo všetci sú ticho. Veru, nikto sa neodváži ozvať, asi aby im neskákali do reči. Keď bohovia dajú povel, tak väčšina mravcov ide v svojich krabičkách, v ktorých býva, spať. Tak ako vy. Chodíte aj vy po modlitbe spať, však?
Ráno, keď vstanú, idú tak ako my, pracovať. Väčšina vyrába nejaké krabičky. Je to taká krabičková civilizácia. Všetko totiž robia ako krabičky. A každá krabička sa inak volá.
Tí, ktorí nerobia krabičky, vymýšľajú aké krabičky ešte môžu robiť. Tí, ktorí nevymýšľajú aké krabičky môžu robiť, sa hrajú. Tí, čo sa nehrajú, vymýšľajú, ako sa môžu hrať...Tí, čo sa nehrajú robia to, čo predtým – modlia sa, komunikujú, oddychujú (niektorí celý život)...
Komentáre
no, ja
:)