Pätu líže plameňom,
na poli obhorenom.
Naša známa
dvorná dáma
Tá, čo hádže kameňom
a popol sype,
nepríde jej na meno
Hybris láme
srdcia naše,
vo svete je refrénom
Srdce chytím,
skala cíti,
aj ja chcem byť kameňom
Pozná pravdu,
mne neznámu.
Voda syčí mojím snom
Navždy naša?
Óda! Sláva!
Omyl! myká ramenom
Márna sláva.
To sa stáva.
Iba ľudským prameňom…
Čakám iste,
isto čakám,
vietor sfúkol Babylon!
To sa stalo.
Svätoiste.
Škoda len, že som bol v ňom…
Komentáre
toto
teoreticky
no hej,
Zozadu:)
hm,